Avatar
Tu uverejňujeme naše články k rôznym
prípadom správneho práva, ako aj
k zakladaniu právnických osôb alebo SZČO

Ak chcete, aby sme rozpracovali vami
navrhnutú tému, napíšte nám!

Správne poradenstvo


Pre otvorenie článku kliknite na nadpis

Dedenie novoobjavených pozemkov

          Možno sa stotožniť s názorom, že Slovenská republika bola v 20. storočí výrazne poľnohospodárskou krajinou, čo sa odzrkadlilo aj v tom, že obyvatelia vlastnili poľnohospodárske alebo lesné pozemky slúžiace na ich obživu resp. na obživu ich hospodárskych zvierat. Po roku 1948 postupne vznikali Jednotné roľnícke družstvá a prehľad o tom, kde sa nachádza ten-ktorý pozemok sa stratil a samotná evidencia pozemkov nebola na takej úrovni aká je dnes zabezpečená katastrom nehnuteľností. (...)


           Preto sa často stávalo, že notári konajúci v dedičských veciach nezaradili do dedičstva všetok majetok, teda ornú a lesnú pôdu, pretože evidencie boli neúplné a nedostatočné a jednak dediča často nevideli o existencii týchto pozemkov.
          Dodnes sa môžeme stretnúť s tým, že v katastri nehnuteľností sú stále evidovaní ako vlastníci osoby s dátumom narodenia ešte v 19. storočí alebo začiatkom 20. storočia. Preto ak máte tušenie, že Váš predok vlastnil určité pozemky, nie je nič ľahšie ako si v katastri nehnuteľností naťukať jeho meno a priezvisko a katastrálne územie, kde by asi mali byť dané pozemky. Ak zistíte, že Váš predok vlastní určité pozemky a chcete ich dodediť, treba myslieť na dve veci to z hmotnoprávneho hľadiska a procesnoprávneho hľadiska.
          Z hmotnoprávneho hľadiska je potrebné si uvedomiť koľko je možných dedičov a tiež veľmi podstatné je, kedy zomrela osoba, po ktorej chcete dodediť pozemky, pretože existuje zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, ktorý hovorí, že rozhodnutím o dedičstve nemôže vzniknúť poľnohospodársky pozemok menší ako 2000 m2 a lesný pozemok menší ako 5000 m2 (týka sa to pozemkov iba mimo zastavaného územia obce), sú to opatrenia proti drobeniu pozemkov a v prípadnom novom dedičskom konaní by sa dedičia vzhľadom na zákaz drobenia pozemkov nemuseli vedieť dohodnúť, ako sa chcú vysporiadať. Avšak ak osoba, po ktorej chcete dodediť pozemky zomrela do 01.09.1995, nebude sa na nové dedičské konanie uplatňovať vyššie uvedený zákon a pozemky sa budú môcť drobiť.
          Z procesnoprávneho hľadiska je rozhodujúce či po zomretých osobách máte vo Vašom rodinnom archíve rozhodnutia/uznesenia/osvedčenia o dedičstve. Ak áno, treba si tieto rozhodnutia porovnať s údajmi katastra nehnuteľností, a ak v rozhodnutiach nie sú uvedené pozemky, ktoré sú v katastri nehnuteľností, môžete napísať žiadosť o náhradné dedičské konanie resp. o nové dedičské konanie, kde uvediete po akej osobe sa ide dediť, ktoré pozemky a tiež aj spisovú značku rozhodnutia o dedičstve. Žiadosť spolu s uhradeným súdnym poplatkom podáte na príslušný okresný súd. Ak rozhodnutia o dedičstve nemáte, je potrebné ísť na okresný súd osobne alebo podať žiadosť, aby Vám súd poskytol rozhodnutia o dedičstve po tej-ktorej osobe, potom už postup je rovnaký.
          Na samotnom dedičskom konaní, ktoré sa uskutočňuje pred notárom právny poriadok SR preferuje dohodu dedičov ako sa medzi sebou vysporiadajú, komu čo pripadne resp. kto a v akej sume vyplatí ďalších dedičov. Samozrejme sú situácie, keď sa dohoda nedosiahne, potom však dochádza k zložitému dokazovaniu a pozemky zdedí/zdedia tí, ktorí sa budú môcť najlepšie postarať o pozemky, čo v súčasnosti, keď už málokto sa sám stará o pozemky je náročné dokázať a častokrát sa o predmetné pozemky stará poľnohospodárske družstvo alebo súkromne hospodáriaci roľník.

K stavebnému právu

          Je prirodzené, že najmä pri rodinných domoch sa nachádzajú okrem samotného domu aj iné stavby/budovy, ktoré slúžia napr. na garážovanie áut, odkladanie potrebných či menej potrebných vecí (záhradné stroje, uskladnenie dreva, dielňa). Ak si chceme postaviť takýto typ budovy nemôžeme zabudnúť nato, že stavebné právo (najmä stavebný zákon a iné) reguluje aj spomenutú stavebnú činnosť. Zásadné je v tomto smere to, či stavba bude považovaná za jednoduchú stavbu, drobnú stavbu alebo či vôbec pôjde o stavbu (...)


          Vo všeobecnosti možno povedať, že pre jednoduché stavby sa vyžaduje stavebné povolenie, za určitých okolností postačuje len ohlásenie. (je to napr.: jedno nadzemné podlažie, podkrovie, oporné múry, prízemné stavby s menšou zastavanou plochou ako 300 m2.)
          Pre drobné stavby stačí ohlásenie, avšak stavebný úrad môže určiť, že je potrebné stavebné povolenie. (je to napr.: kôlne, letné kuchyne, prístrešky - majú doplnkovú funkciu a podstatne neovplyvnia životné prostredie.)
          Za stavbu sa považuje stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Stavebný zákon ďalej uvádza čo sa rozumie pod pevným spojením so zemou.
          Čiže aj jednoduché aj drobné stavby musia byť pevne spojené so zemou.
          Rozlišovanie medzi jednoduchými, drobnými stavbami a "nestavbami" má niekoľko významov pre fyzické a právnické osoby. V prvom rade je z byrokratického/administratívneho zaťaženia a stavebnej dokumentácie ľahšie ohlásiť drobnú stavbu, (jednoduchú stavbu len za určitých podmienok) ako žiadať o stavebné povolenie a absolvovať stavebné konanie. Okrem tohto, však treba spomenúť, že ten kto uskutočňuje stavbu bez ohlásenia alebo bez stavebného povolenia sa dopúšťa priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. a) a ods. 3 písm. b) stavebného zákona a môže mu byť uložená relatívne vysoká pokuta. Avšak ak určitá konštrukcia nie je stavbou podľa stavebného zákona, je zbytočné hovoriť o vyššie uvedených skutočnostiach.
          Príklad: Bol spor o to, či plechový sklad na pozemku pri dome položený na betónových kockách je jednoduchou stavbou alebo nie. Stavebný úrad uložil pokutu, pretože stavba plechového skladu nebola ohlásená resp. nebolo stavebné povolenie. Ak by sklad nebol pevne spojený so zemou a nevyžadovala sa úprava terénu, nešlo by o stavbu a preto pokuta by nemala byť začo udelená.
          Najvyšší súd SR v Rozsudku 4Sžo/24/2015 uvádza: "Z fotodokumentácie, ktorá bola predložená do súdneho spisu v administratívnom spise, nemá odvolací súd jednoznačne za to, že táto plechová stavba je jednoduchou stavbou podľa § 139b ods.1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb., a je podľa ustanovenia § 43 vyššie citovaného zákona pevne spojená so zemou tak, že je umiestnená na spevnených základoch a vyžadovala sa úprava terénu ako to tvrdia správne orgány. Bude v novom konaní potrebné, aby správne orgány doplnili dokazovanie v tom smere, že obhliadkou preveria tvrdenie žalobcu, že plechová stavba je uložená na betónových kockách, ktoré sú uložené na tráve a teda nebolo potrebné vykonávať žiadne zemné práce a vytvárať betónový základ."

K spotrebiteľskému právu

          V súčasnosti je nakupovanie cez internet populárnym spôsobom ako si bez námahy zabezpečiť tovar. Aj keď nakupovanie prebieha bez osobného kontaktu s predajcom, vzniká tu kúpno-predajný vzťah, ktorý treba právne regulovať, pretože vznikajú problémy s nedodaním tovaru napriek uhradenej faktúre, dodaním iného tovaru, dodaním poškodeného tovaru a pod.(...)


          Nakupovanie cez internet je upravené v zákone č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V § 3 je uvedená rozsiahla informačná povinnosť predávajúceho napr.:           

informáciu o práve spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy, podmienkach, lehote a postupe pri uplatňovaní práva na odstúpenie od zmluvy; predávajúci zároveň poskytne spotrebiteľovi formulár na odstúpenie od zmluvy,platobné podmienky, dodacie podmienky, lehotu, do ktorej sa predávajúci zaväzuje dodať tovar alebo poskytnúť službu, informáciu o postupoch uplatňovania a vybavovania reklamácií, sťažností a podnetov spotrebiteľov.

          Ak nie ste spokojní s poskytnutým tovarom môžete odstúpiť od zmluvy bez udania dôvodu do 14 dní od prevzatia tovaru, od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby alebo od uzavretia zmluvy o poskytovaní elektronického obsahu nedodávaného na hmotnom nosiči. Zároveň automaticky vzniká povinnosť predávajúceho vrátiť všetky platby od spotrebiteľa do 14 dní od doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy. Ak by tak neurobil mohla by mu Slovenská obchodná inšpekcia udeliť pokutu v rozmedzí od 300 až 16 500 eur.
          Čo ak predávajúci nevráti platby napriek možnej pokute? Môžete využiť viacero prostriedkov:

1. Mimosúdna dohoda s predávajúcim
2. Podnet na kontrolu k Slovenskej obchodnej inšpekcii
3. Alternatívne riešenie spotrebiteľských sporov, kde jeden zo subjektov riešenia je aj SOI podľa zákona č. 391/2015 Z. z. o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov
4. Návrh na súdne konanie

Predpojatosť zamestnanca správneho orgánu

          Nestrannosť rozhodovania v správnom konaní patrí medzi základné atribúty právneho štátu. Vylúčenie zamestnanca z rozhodovania je relatívne bez väčších výkladových problémov riešené v § 9 až § 13 Správneho poriadku, avšak aj napriek tomu sa stretávame s nezákonnou aplikáciou predmetných ustanovení správnymi orgánmi. Napríklad správne orgány vyčítajú fakt, kedy účastník konania uplatnil námietku predpojatosti, konkrétne, že ju neuplatnil pred termínom ústneho pojednávania.(...)


          Správny poriadok uvádza, že účastník konania má uplatniť námietku predpojatosti, len čo sa o nej dozvie, čo znamená, že ju môže uplatniť v priebehu celého správneho konania až do vydania rozhodnutia, dokonca aj v odvolacom konaní. Ďalej správne orgány opomínajú vydať samostatné rozhodnutie o vylúčení zamestnanca správneho orgánu z konania a vysporadúvajú sa s námietkami predpojatosti v rozhodnutí v merite veci – čo je zásadná procesná chyba.

           Uvedené rieši rozsudok NS SR 6Sžo/371/2009:
„Odvolací súd zastáva v danom prípade názor, že účastník správneho konania môže uplatniť námietku predpojatosti v priebehu celého správneho konania až do vydania rozhodnutia vo veci, pričom táto možnosť nie je vylúčená ani v rámci odvolacieho konania. Rozhodujúcim faktom na jej uplatnenie je existencia skutočnosti nasvedčujúcej predpojatosť zamestnanca správneho orgánu a okamih, kedy sa o tejto skutočnosti účastník konania dozvedel a v prípade, ak námietku predpojatosti účastník konania uplatní, je povinnosťou správneho orgánu v súlade s ustanovením § 12 ods. 1 Správneho poriadku o tejto námietke rozhodnúť formou rozhodnutia.“
„Medzi základné procesné pravidlo v správnom konaní patrí aj zásada nestrannosti správneho orgánu zaručujúca objektívnosť rozhodovania a rozhodnutia správneho orgánu. Vznik akejkoľvek pochybnosti o nedodržaní tejto zásady môže mať za následok vadnosť samotného rozhodnutia vo veci a pochopiteľne môže viesť k zrušeniu alebo k zmene rozhodnutia vydaného v takomto konaní. Zárukou nestrannosti rozhodovania zamestnanca správneho orgánu je jeho nepredpojatosť, t.j. jeho schopnosť udržať si potrebný objektívny nadhľad nad posúdením a rozhodnutím konkrétnej veci, pričom odôvodnenú pochybnosť o jeho nepredpojatosti so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom, nie je potrebné dokazovať, stačí len jej existencia.“

Úvaha k odmietnutiu blokového konania

          Blokové konanie prichádza do úvahy vtedy, (okrem ostatných podmienok) keď obvinený z priestupku je ochotný zaplatiť pokutu podľa § 84 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Obvinený má na druhej strane možnosť odmietnuť blokovú pokutu, čo sa následne bude riešiť v riadnom priestupkovom konaní s tým, že príslušník PZ by mal zabezpečiť všetky podklady a dôkazy proti obvinenému v zmysle nášho predošlého článku.(...)


           Pri odmietnutí blokovej pokuty sa vyskytuje jav, ktorý je azda známy väčšine verejnosti – ak sa po odmietnutí blokovej pokuty v riadnom priestupkovom konaní preukáže vina obvineného, orgány PZ udelia vyššiu pokutu ako by to bolo v blokovom konaní.

          Tento jav často obvinených odrádza od riadneho priestup. konania a radšej sú ochotní zaplatiť blokovú pokutu, aj keď možno bola uložená nezákonne alebo postup policajta bol nesprávny – takýto jav neprispieva k odhaľovaniu nezákonnosti vo verejnej správe, na druhej strane sú opodstatnené argumenty vtom, že v blokovom konaní sa šetrí čas a menej administratívnych výdavkov sa musí minúť na blokové konanie. Našim cieľom nie je kritika blokového konania, ale úvaha nad správnosťou/nesprávnosťou udelenia vyššej pokuty v riadnom prie. konaní po odmietnutí blokového konania. Z pohľadu zákonnosti je takýto jav súladný so zákonom, pretože medzi odmietnutím blokového konania a riadneho konania nie je vzťah odvolací, v riadnom konaní sa vec posudzuje na 1. stupni (aj keď predtým došlo k odmietnutiu blokového konania – to však nemá charakter konania ) a orgán PZ na základe predložených zistení rozhodne a uloží spravidla vyššiu pokutu ako by to bolo v blokovom konaní – umožňuje je mu to aj v zákone ustanovené rozpätie od..... do .... eur. Aj keď orgán PZ musí zjavne vynaložiť vyššie náklady na riadne konanie, prečo by mal obvinený z priestupku zaplatiť vyššiu pokutu ako keby súhlasil s blokovým konaním, bez ohľadu nato či uspeje v riadnom konaní alebo nie. Príslušník PZ pri blokovej pokute musí spoľahlivo zistiť priestupok – čo znamená, že na základe takéhoto zistenia udelí blokovú pokutu v tej-ktorej výške zákonného rozpätia – určité skutkové okolnosti a závažnosť konania vedie policajta k výberu konkrétnej sumy. Po odmietnutí blokového konania sa však všetky zistenia, podklady a dôkazy skúmajú v riadnom konaní – a výsledkom riadneho konania by malo byť udelenie pokuty (ak sa preukáže vina) v rovnakej výške ako v eventuálnom blokovom konaní, pretože skutkové okolnosti a závažnosť konania sa nezmenili a nevidíme dôvod prečo jeden príslušník PZ v rámci správnej úvahy udelí pokutu vo výške x a orgán PZ v riadnom konaní udelí pokutu vo výške y, vyššej ako x.

          Odmietnutie blokového konania nie je konanie v 1. stupni, konanie v 1. stupni začína až pred orgánom PZ, avšak ako podklad pre rozhodnutie orgánu PZ by mala byť záväzná správna úvaha policajta, ktorý chcel udeliť blokovú pokutu vo výške x. V prospech nášho názoru je aj § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. správny poriadok – „Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely“. Konštantnosť rozhodovania a princíp legitímneho očakávania by mal byť v právnom štáte dodržiavaný.

Výpoveď príslušníka Policajného zboru SR ako dôkaz v priestupkovom konaní

          Vo všeobecnosti má podozrivá osoba z priestupku dve možnosti: využiť skrátenú formu priestupkového konania – blokové konanie, v ktorom uhradí pokutu a tým uznáva svoju vinu alebo nesúhlasiť s blokovým konaním a začať riadne priestupkové/správne konanie napr. preto, že tvrdí, že skutok sa nestal alebo sa nestal tak, ako to tvrdí policajt.(...)



          Ako jeden z dôkazov prichádza do úvahy výpoveď policajta – kontroverzná situácia nastáva vtedy, keď policajti nezabezpečili iné dôkazy a teda na jednej strane je iba výpoveď policajta, že priestupok sa stal a spáchala ho tá-ktorá osoba a na druhej strane výpoveď podozrivého, že priestupok nespáchala.

          Existujú názory, že výpoveď policajta má väčší význam/hodnotu v porovnaní s ostatnými možnými výpoveďami. Tieto názory vyplývajú najmä z toho, že policajti vykonávajú štátnu resp. verejnú moc a sú oprávnení prejednávať a objasňovať priestupky a z toho automaticky by mala mať ich výpoveď väčší význam. Druhým dôvodom je, že policajti musia vykonávať služobné činnosti čestne, dôstojne a vážne podľa zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.

          Tieto názory sú nesprávne, čo potvrdzuje aj judikatúra a aj samotná zákonná úprava svedeckej výpovede. V správnom konaní neexistuje gradácia dôkazov – t.j. svedecké výpovede či už od policajta alebo inej osoby majú rovnakú váhu. To znamená, že ak v priestupkovom konaní má výpoveď policajta rovnakú váhu ako výpoveď podozrivého. Ak iné podklady/dôkazy nie sú proti podozrivému, tak je tu jasná pochybnosť o jeho vine a malo by byť priestupkové konanie zastavené.

          Nápomocná je v tejto problematika judikatúra súdov, uvádzame niekoľko judikátov týkajúcich sa nerešpektovania značky „Stoj, daj prednosť v jazde!“ , Nedovolené otáčanie, Nepripútanie sa vodiča bezpečnostným pásom a ďalšie

          Rozsudok NS SR 1Sžd/39/2012: „V priestupkovom konaní nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového stavu, aby dve skupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej len preto, že ide o dôkaz produkovaný orgánom objasňujúcim priestupok, ktorý z titulu postavenia v pozícii orgánu štátu musí byť považovaný za neomylný a nespochybniteľný, avšak na druhej strane môže byť jediným usvedčujúcim a nespochybniteľným dôkazom, najmä ak protichodný dôkaz neexistuje alebo je pochybný. Pokiaľ správne orgány bez akýchkoľvek pochybností nepreukážu, že sa skutok stal a spáchal ho obvinený z priestupku a zároveň je priestupkom, nemožno založiť výrok o vine len na z jediného zdroja pochádzajúcom tvrdení, navyše rozpornom, obsiahnutom vo výpovedi policajtov a správe o výsledku objasňovania, ktorému dá správny orgán prednosť pred rovnocenným vyjadrením účastníka konania.“

          Rozsudok OS Pezinok 2T 137/2009: „Napriek tomu, že policajt reprezentuje určitú spoločenskú autoritu, s ktorou sa spája vyššia miera dôvery v jeho konanie, nemožno bez ďalšieho iba z dôvodu takéhoto postavenia (keďže funkcia policajta je spoločenským postavením, nie charakterovou vlastnosťou), považovať jeho výpoveď za automaticky dôveryhodnú a významnejšiu ako ktorýkoľvek iný dôkaz.“

Ku katastru nehnuteľností

          V rámci katastrálneho konania o zápise práv k nehnuteľnostiam (vkladom, záznamom, poznámkou) sú primárne dôležité dva právne predpisy: zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.(...)



          K častým problémom dochádza najmä v dvoch situáciách: odstúpenie od zmluvy – ktorá bola právnym titulom nadobudnutia práva k nehnuteľnosti a úmrtie účastníka zmluvy ešte pred vydaním rozhodnutia o povolení/nepovolení vkladu práva k nehnuteľnosti.

          Čo sa týka odstúpenia od zmluvy je dôležitý § 48 ods. 1 a 2, z ktorých vyplýva, že od zmluvy možno odstúpiť, ak to vyplýva zo zákona alebo ak si to zmluvné strany dohodli. Odstúpenie od kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti rieši Najvyšší súd SR napr. v rozsudku - 6Sžo/229/2010 - „Medzi účastníkmi zmluvy je po zrušení zmluvy taký právny stav, aký bol pred jej uzatvorením, ako keby k uzatvoreniu zmluvy vôbec nedošlo a to nielen z hľadiska obligačných účinkov ale i účinkov vecnoprávnych. Nakoľko teda odstúpenie od zmluvy má i vecnoprávne účinky, obnovuje sa v dôsledku neho pôvodný stav, t.j. zo zákona sa obnovuje vlastnícke právo prevodcu.“

          To znamená, že po odstúpení od zmluvy sa napr. vlastnícke právo predávajúceho obnovuje zo zákona a nie je potrebný vklad do katastra. Odstúpenie od zmluvy sa zapíše do katastra záznamom, pretože záznamom sa zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili alebo zanikli zo zákona. Treba však povedať, že kataster musí skúmať, či k došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, avšak neskúma či skutočne došlo k naplneniu dôvodu pre odstúpenie.

          V prípade ak predávajúci/darujúci zomrie ešte skôr ako je vydané rozhodnutie o vklade práva k nehnuteľnostiam (samozrejme návrh na vklad už bol podaný) je významný rozsudok NS SR 8Sžo 41/2008 - „Aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve. Neprechádzajú však na nich len povinnosti právneho predchodcu, ale aj všetky jeho práva, teda napr. aj právo odstúpiť od zmluvy pri splnení zákonných, resp. zmluvných podmienok. Zákonní dedičia i tu však sú viazaní prejavom vôle poručiteľa, uvedenej v zmluve, až do právoplatného rozhodnutia o návrhu o vklade darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena.“

          Prevádzaná nehnuteľnosť sa automaticky stáva predmetom dedičstva, no napriek tomu sú dedičia viazaní vôľou účastníka zmluvy, ktorý zomrel ešte pred vydaním rozhodnutia. Dedičia môžu však využiť právo odstúpiť od zmluvy, ak nastane dôvod na odstúpenie predpokladaný zákonom alebo zmluvou.